Tance

Na Radvanskom jarmoku (2014)

Scénické pásmo prezentujúce dianie na Radvanskom jarmoku. Handliar, šuster, pernikár, či lacný Jožko ponúkajú svoj tovar na predaj a trhovníkov, kupcov, domácich aj cezpoľných láka kolotoč i strelnica. Jarmočníkov taktiež poteší Gašparkove a Škrholove divadlo s Donom Šajnom podľa Tóna Anderleho, legendárneho bábkara z Radvane. Na záver jarmoku nechýbajú mládenci, ktorí majú právo vareškou dievky „potľapkať“. (20 min)

Video:

Pesničky a textíky:

Bubeník: (malý bubon s paličkami, skrútený papier s oznamom)

Bubeník:

Bumbarasa, bumbarasa, bum, bum, bum!
Počúvajte občania, horní, dolní, prostrední aj cezpoľní!
Dáva sa na všeobecnú známosť, že sa v septembri na deň narodenia panny Márie bude konať v Radvani jarmok.
Fajčenie na jarmoku je zakázané. Kto sa fajčiť prichytí, fajka sa mu vychytí a strčí sa mu do… vody a fajčiť sa nebude a bude!
Kmínom, opilcom a bitkárom sa vstup na jarmok zakazuje! Punktum!!!

 

Dievča:

Kupci a kramárky, v hostincoch krčmárky,
nesmú dlho spávať!
Však ráno – ránečko, keď vyjde slniečko,
musia hore vstávať.
Musia hora vstávať, tovar si hotovať,
a zajtra v Radvani budú ho predávať!

Príchod jarmočníkov: (stánky a väčšina rekvizít ktoré budú v programe)

Spev (leitmotív):

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj koláče máme, aj si zajedáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj varešky máme – po zadkoch si dáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Trhovníci ponúkajú tovar:

Deti sa prechádzajú pomedzi stánky, obdivujú a prezerajú si tovar, trhovníci sa prekrikujú čo kto ponúka (dám rozpis textov pre trhovníkov).

 

Lacný Jožko: (pultík zavesený na pleciach, visia z neho stužky. Klobúk, za klobúkom má špendlíky s farebnými hlavičkami, zicherky, poprišívané gombíky)

Lacný Jožko:

Jožko lacný všetko má, za korunku všetko dá.
Za korunky, za haliere, Lacný Jožko aj groš berie.
Kúpte si stužtičky, mašličky, vidličky, lyžičky,
aj toho korenia, od brucha bolenia!
Kupujte, ženičky, kupujte cverničky,
ihly, limonádu, na fúzy pomádu!

deti sa zhŕknu okolo Lacného Jožka, pozerajú čo všetko má na pultíku, jeden chlapec si vyberie šatku, rozprestrie ju, deti ju obzerajú, potom si rozkáže Ručníčkový tanec.

 

Chlapec:

Ručníčkový!

tancuje

Kde ju máš? Tu, tu, tu!
Čo hľadáš? Tú kľuku.
Na polici, v bielom hrnci,
pod pokrievkou prikrytú.

Chlapec: Anča, to je pre teba! (podáva šatku dievčaťu)

Deti: Frajeri frajeri…!

Anička: Čo závidíte, radšej si zatancujme! (tancujú tanečnú hru so šatkou)

Odtrhla sa skala, spadla do Dunaja.
Preveď ma má milá, preveď ma má milá,
kým je voda malá.

Ja by ťa previedla keby bola väčšia.
Ale že som neni, ale že som neni,
tvoja najmilejšia.

Šuster:

Kúpte si ženičky, čižmičky, črievičky, z hovädzej kožičky
aj z drahého kordovánu, zmeriame nožičky na nové papučky
aj na krpce vybíjané, nebojte sa, málo dáte za ne!

Dievča: Pán šuster, ja by som si chcela čižmy kúpiť.
Šuster: Nech sa páči, ráčte skúsiť!
Dievča: (obúva si čižmu)
Deti: Tlačí?
Dievča: Netlačí!
Deti: Poskáč si! (dievča skáče na jednej nohe) Teraz tlačí?
Dievča: Tlačí!
Deti: Dole s ňou! (začnú jej sťahovať čižmu ako keď dedko ťahá repu, nakoniec ju vyzujú a všetci v rade spadnú na zem)
Dievča: Pán šuster, nechcem ja vaše čižmy, veď by mi nohy do krvi zodrali!!!

 

Spev (leitmotív):

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj koláče máme, aj si zajedáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj varešky máme – po zadkoch si dáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

 

Konský handliar: (dvaja chlapci robia masku koňa)

Chlapec: Sváko, čo stojí ten kôň?
Handliar: No už dosť dlho ležal, tak teraz stojí.
Chlapec: Ja sa nepýtam prečo stojí, ale koľko stojí!
Handliar: Čo ja viem? Také dve hodiny už stojí.
Chlapec: Sváko a za čo by ste dali toho koňa?
Handliar: Za päť zlatých!
Chlapec: Dám vám dve zlatky!
Handliar: Čože? Pozri sa, aký je šikovný! Fuchso, poskáč! (kôň skáče) Fuchso, teraz na dvoch nohách! (kôň skáče na dvoch nohách); Fuchso, sadni! (kôň si sadne); Fuchso, zapískaj! (kôň zapíska). Fuchso a teraz tancuj! (deti začnú tancovať a kôň tiež).

 

spev a tanec:

Či by dala, či nedala, koníkovi ovsa?
Ej, dala, dala, môj milý neboj sa!

Či by dala, či nedala koníkovi obroku?
Ej, dala, dala a môj milý do skoku!

 

Chlapec: Dobre teda, dám vám tri!
Handliar: Platí! A zlatku za to, že je to kobyla! (pľacnú si, handliar rýchlo ujde, chlapec si obzerá koňa, hladká ho, potľapkáva, zrazu sa kôň zamotá a spadne mŕtvy na zem).
Dievča: Človek hlúpi – nevidí a kúpi!
Chlapec: Aký pán, taký krám, aj takého koňa mám!

Detvanec:

(na scénu prichádza pripitý Detvanec)

spev:

Keď som išiel z jarmoku, od boku do boku,
videl som si frajerôčku v obloku.

Ona sa ma spytuje, čo ti je, čo ti je?
……………..

Chlapec: Ujčok, prečo vy detvanci máte také krátke košele?
Detvanec: A čo ja viem? Hádam mali mál súkna na košele.
Chlapec: Ale ja to viem! Keď detvanci prišli na jarmok, tak vždy niečo potiahli. No a to čo ukradli, to si schovali za košeľu. A tak im páni nariadili košele odstrihnúť! (detvanec sa rozbehne za chlapcom ktorý pred ním utečie)

 

Zeleninárky:

Zeleninárka 1: Kúpte si zeleninku z Dolniakov! Mrkva, zeler, petržlen, zemiaky aj ostrý chren!

Zeleninárka 2: Stále mám kaleráb, sladkú kvaku, jeden zeler, i tie zvyšné cvikli.

Zeleninárka 3: Nech sa páči cibuľa, čo mladým choroby vydúra. Starší budete mladší, mladší budete krajší. Nech sa páči!

Chlapec spieva: (preberá sa v zelenine)

Mav som milú peknú hábu, srdce mala z kalerábu.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, z kalerábu.

Nožťok z cvikly, jazyk z chrenu, a žalúdok z petržlenu.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, z petržlenu.

Ľíčka mala z bielej repy, nohy z hlúbov ako cepy.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, ako cepy.

Oči z hrachu, zuby z bôbu, rád som hu mav až do hrobu.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, až do hrobu.

Táto pekná moja milá, v polievke sa utopila.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, utopila.

Prikryli ju v hrobe skálím, a ja podnes za ňou žialim.
Trenčín, Trnava, ruža voňavá, za ňou žialim.

 

Bábkar: (bábkové divadlo v maringotke)

Bábkar: Haló, haló, veľavážené publikum! Pricestovalo k vám Škrholove a Gašparove divadlo. Neomeškajte ho navštíviť! Zdrží sa tu len krátky čas. Uvidíte čo ste ešte nevideli, počujete čo ste ešte nepočuli. Predvediem vám drevené bábky, čo sa sťa živé persóny pohybovať budú. Ráčte vstúpiť, vstup je voľný – až po pokladňu! Dnes vám zahráme strašnú tragédiu o nezdárnom synovi Donovi šajnovi, ktorý otcovi v kockách, kartách celý majetok premrhal. Keď to videla jeho chorá matka, v okamihu skonala. V súboji o majetok mečom prebodol aj svojho otca za ktorým stála jeho sestra a aj ona jednou ranou na zem mŕtva padla. (zazvoní na zvonec, otvorí sa opona a začína hra. Deti sa usadia pred divadlom).

Čert: Bŕŕŕ, Don šajn, čo si to urobil, že si tvojich blízkych o život pripravil? Pôjdeš so mnou do pekla!
Don Šajn: Čo? Ja do pekla nepôjdem! Ja som veľký gavalier, ja mám teraz po rodičoch kopu zlata, peňazí, šperkov. Ja budem teraz chodiť po svete a machra strúhať, ja sa ťa nebojím!
Smrtka: Don šajn, čo si to urobil, že si svojich najbližších o život pripravil? Otvor sa brána pekelná, Don Šajn tam už ide! (čert a smrtka vezmú Dona Šajna do pekla)
Gašparko: A kto mi teraz zaplatí za moju sluzbu? Idem ja radsej k svojej zenicke Zabinke. Tramtam, tamtam, tramtam, tamtam…. (opona)

 

Deti tlieskajú, otočia sa k divákom a spievajú:
Sedí si Gašparko v krčme, v krátkych nohavičkách,
má na nose okuliare, slivovičku v líčkach.

Kolotoče a hojdačky:

Chlapec:

A už sa to točí, už sa to roztáča,
sadni na kolotoč, budeš ako vtáča!
Keď nie na kolotoč, aspoň na hojdačku,
keď nemáš korunu, pohľadaj vo vačku!

(deti posadia handrové bábiky na reťazový kolotoč, malé dieťa sa hojdá na visutej hojdačke)

 

 muzika hrá ako podmaz Akoby nám nebolo na jarmoku veselo

 

Strelnica:

Komediant: Nech sa páči, jedna rana za korunu, päť rán za tri. Vystreľte si ružičku, balón, lebo opičku!
Chlapec: Zuzka poď, vystrelím ti ružu!
Zuzka: Ty, veď na jedno oko nevidíš a na druhé si slepý!
Chlapec: No len sa pozeraj! (cieli, potom vystrelí – komediant mu podáva ružu z krepového papiera)
Zuzka: Jano, ty si ozaj ostrostrelec. Aká je krásna! (rozkáže si)

 

spev a tanec:

Ruža som ja ruža, pokiaľ nemám muža,
keď budem mať muža, spadne zo mňa ruža.

Kvietok som ja, kvietok, pokiaľ nemám dietok,
keď budem mať dietok, spadne zo mňa kvietok.

Fijala, fijala, bodaj sa prijala,
aby ma moja mať na jeseň vydala.

Nevydám, nevydám, nevydám sa ešte,
bola by som blázon, keď ma nikto nechce.

Pernikár:

i>Dievča:

Povedali pernikári, že Janíka čerti vzali.
Nevzali ho, tu sa tára, po dedine perie pára!

Pernikár:

Medovníky, perníčky, kupujte si ženičky!
So zrkadlom srdiečka, bábiky aj koníčka!

Chlapec: Pernikár pečie perník, pernikár perník predáva! (strčí si perník za košeľu a ujde preč)

Pernikár: Chytajte kmína, chytajte zlodeja!

Policajt: (privedie chlapca za ucho) Kúpil si si perník, len si zabudol zaplatiť!

Chlapec: Ja som si ho kúpil.

Policajt: Kúpil – za päť prstov, šiestu dlaň, ty lotor.

Dievča:
Tam v Radvani na rínku, niže pernikára,
pobili sa pre perník, išli pred richtára!

Dievčatá: (tancujú koleso a spievajú)

Trenčiansky pernikár tri pekné dcéry má,
ach bože, prebože, komu ich vychová.

Chová ich on, chová, Turku – pohanovi,
Turku pohanovi aj nepriateľovi.

Pribiehajú chlapci s drevenými vareškami, začínajú naháňať dievčatá, tie výskajú, nakoniec sa dajú do párov a tancujú – finále.

Spev (leitmotív):

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj koláče máme, aj si zajedáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

Akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Aj varešky máme – po zadkoch si dáme,
akoby nám nebolo na jarmoku veselo?

 

© 2014 O.Z. Hájenka | Created by fine fox