Verbovačka, asentírka a execírka z rôznych období a regiónov Slovenska, alebo chalani sa hrajú na vojakov (15 min).
Pesničky a textíky:
Vykrikovačky na úvod:
1: Hej, dajte nám ju naspäť!
2. Figu borovú dostanete naspäť!
1: Ale to je naša lopta!
2: Teraz je už naša!
1: Nedáte?
2: Nedáme!
1: Nedáte?
2: Nedáme!
1:
V hornom konci kalafúzi,
majú hovno na motúzi.
Mysleli si že majú pečenú hus
a to bolo hovna kus.
2:
V dolnom konci sviňa divá,
sto somárov porodila.
Aha! Tu sú!
chlapci sa začnú klbčiť (biť).
Príde starší chlapec drží malého a kričí:
– Chcete sa biť?
– Tak potom ako vojaci!
Bubeník: (prinášajú kufor + vozík, kde majú šable,
pušky, palice, vojenskú čiapku, uniformu, medaile…)
Búcha, búcha bubeník,
búcha na bubon
vykrikuje na chlapcov:
chlapci poďte von!
Zahráme sa na vojakov,
dosť je pušiek aj bodákov.
Tramtatá, tramtatá,
tramta, ramta, ramtatá!
Malí chlapci:
Prichádzajú malí chalani s papierovými čapicami a mečmi:
My sme smelí vojaci, šable flinty
máme.
Mlieku, chlebu, pečienke pokoja
nedáme.
Zajacov sa nebojíme, vrabcov
rozplašíme
a kto sa nás nebojí, tomu pokoj dáme.
Veľkí chlapci:
(velkí chlapci, zoberú si klobúky a meče (červené) – tancujú klobucky tanec, variácie na šabľovačku)
(malí chlapci, zoberú si z kufra gazdovský klobúk a gazdovský lajbel, oblečú kapitána a ten si rozkáže – spev + tanec)
Rozkaz: A teraz mne zahraj. Verbunk!
Verbunk z Horných Plachtiniec:
1./:Na tom hrade, hradnom dome strehali tam vláske moje:/
/:Môj kamarát nebuď blazen, nehádž moje vláske na zem:/
2./:Moje vláske striebro, zlato, nestoja tí páni za to:/
/:Páni, páni, radní páni, načo ste ma odobrali.:/
3./:Odobrali za vojáčka, že nebudem za sedliačka:/
/:Že nebudem trávu kosiť, ale budem šabľu nosiť.:/
(velkí chlapci – zo svojho kufra vyberú východniarsky klobúk a lajbel, oblečú ho svojmu kapitánovi – tanec, po Kamenici nasleduje pesnička Idze verbunk idze Fintice (spev + tanec)
Verbunk Kamenica nad Cirochou:
Ide verbunk ide, hore Košicami,
zverbuj sa šuhajko s čiernima očami.
Asentírka – odvedený (tauglich):
No, keď sme vás už zverbovali, tak pôjdete na
asentírku.
A kto bude kapitán a kto bude doktor?
Ja budem kapitán, môj starký bojoval na Pijave.
Na Pijave, na Pijave… napodobňuje ironicky
pitie
Ale môj starký bol pri ajnunzibcich infanťeri
regimente!
znovu ironicky Nó, celý týždeň.
Tak ja budem doktor! jeden chlapec sa dá
štvornožky na zem, druhý si za neho kľakne a bude napodobňovať písanie na
úradníckom stole
Pisár, píš! Nech pristúpi Ďuro Nebojsa! príde
chlapec pred komisiu a celý sa trasie. Čo sa tak trasieš?
Jja, sa bbojím, vo-vo-vojny!
Neboj sa, Nebojsa, ani vo vojne všetkých
nepobijú! A keď áno, bez jedného vojaka vojna bude! Odvedený!!! Ďalší!
príde chlapec ktorý imituje hluchého Ako
sa voláš? tvári sa, že je hluchý a gestikuluje, že nepočuje Ako sa
voláš?
No keď je hluchý, tak ho dáme zastreliť!
Nie, nie, nestrieľajte!!!
Ty švindler! Odvedený! Ďalší! A tebe je čo?
Pán kapitán, ja mám jednu ruku kratšiu.
Ukáž! prichádza chlapec, ktorý má schovanú
ruku a voľný rukáv ako by bol bez ruky
Nó, to je vážna diagnóza. To by si ani pušku v
ruke neudržal.
Oslobodený.
pripochoduje chlapec a zasalutuje A ty tu čo chceš?
– Vojaci zoradiť! Začne hrať muzika „Zavčas rána na svitaní“
– Pochodom vchod! všetci začnú pochodovať a spievať, na
novú melódiu si začne každý tancovať čo chce, refrén znovu zaspievajú
a odchádzajú, kapitán zasalutuje a odpochoduje.
Zavčas rána na svitaní vyšla jasná
hviezdička,
prišla za mnou do kasární tá moja
frajerôčka,
prišla za mnou do kasární, hej
stala si tam k mej posteli,
Jedinečná úprava starej hry potulných bábkarov na území bývalého Československa o Donovi Šajnovi z pera Juraja Hamara, ktorého inšpirovala hra bábkarskej rodiny Anderlovcov. (24 min)
Pesničky a textíky:
Prvé dejstvo, Záhrada
DON FILIP: Keď ráno vstanem a začnem šermovať, nenájde sa taký, ktorý
by ma premohol. A predsa: Rovno do srdca ma ranila Doňa Karolínka, ktorá
práve prichádza. Dobré ráno, Doňa Karolínka!
DOŇA KAROLÍNKA: Dobré ráno, Don Filip!
DON FILIP: Dobré ráno, Doňa Karolínka!
DOŇA KAROLÍNKA: Dobré ráno, Don Filip!
DON FILIP: Dobré ráno, Doňa Karolínka! Radosťou moje srdce skáče keď vás
vidím. Ak mi neveríte, vytiahnite môj meč a vrazte mi ho rovno do srdca!
DOŇA KAROLÍNKA: Don Filip, viem, čo mi chcete povedať, ale urobiť to
nemôžem, lebo som sľúbila svoju ruku vášmu bratovi, Donovi Šajnovi.
DON FILIP: (Vyskočí.) Čože?! Tomu
lotrovi a darebákovi? To vám nedovolím!
DOŇA KAROLÍNKA: Dobre. Prídite dnes večer o deviatej do záhrady.
Dovidenia, Don Filip!
DON FILIP: Dovidenia, Doňa Karolínka!
DOŇA KAROLÍNKA: Dovidenia, Don Filip!
DON FILIP: Dovidenia, Doňa Karolínka, prídem! Ó Amor, Amor, čo ty
navystrájaš?!
DON ŠAJN: Lotor aj s lotrom a vraj a bratská láska!
Predstavte si, môj brat, Don Filip tu mojej milenke Karolínke lásku vyznával! A o deviatej
majú rande. Ale ja tam prídem už o ôsmej. Gašparko, poď sem!
GAŠPARKO: Tu som pane!
DON ŠAJN: Pôjdeš za mojim otcom, ktorý sa volá Don Péter a vypýtaš mi
500 eur!
GAŠPARKO: Dobre, tak idem!
GAŠPARKO: Haló, Don Péter, môj pán a váš syn si pýta päťsto eur!
DON PETER: Ale ja mám synov dvoch. Jeden sa volá Don Šajn a druhý Don
Filip.
GAŠPARKO: To bude ten vás miláčik Don Šajn!
DON PETER: Don Šajn?! Nie! To je jeden nepodarený syn! Tomu žiadne peniaze
nedám!
GAŠPARKO: Nedáte mu nic?
DON PETER: Dám! Tu máš desať centov.
GAŠPARKO: Có? To nebude ani kuchárke na papriku!
DON PETER: Za tie peniaze nech si kúpi tvoj pán dva povrazy. Na jeden nech
obesí seba a na druhý teba! (Odíde.)
DON ŠAJN: Gašparko máš peniaze?!
GAŠPARKO: No pravdaze, pane, nech sa páci, tu máte setky peniazky, prosím.
DON ŠAJN: Čo?! Veď to je pätnásť grajciarov!
GAŠPARKO: To je vsetko co mi dal! Máte za to kúpiť dva povrazy. Na jeden
máte obesiť seba a na druhý teba!
DON ŠAJN: Ó, takto ma nahnevať! Idem hneď za ním, a keď mi nedá
peniaze, tak mu týmto mečom prsia prebodnem! (Odíde).
GAŠPA: Jáj, tu sa bude vraždiť, idem ja radsej prec.
DON ŠAJN: (Príde na scénu.) Čo
som to vykonal? Môj otec mi nedal peniaze a tak som ho zabil! Ale teraz
mám peniaze! Len keby ma ľúbila Doňa Karolínka. Aha, práve prichádza.
DOŇA KAROLÍNKA: Dobrý večer, Don Filip! (Zbadá
Dona Šajna.) Ach! To je don Šajn!
DON ŠAJN: Tak Dona Filipa si čakala, ty klamárka! To mi zaplatíš!
DOŇA KAROLÍNKA: (Ujde preč. Mimo
scény.) Otec, otec, prosím vás, poďte mi na pomoc! Je tam bezbožný Don Šajn
a chce ma zabiť!
DON AVENEZ: (Mimo scény.) Idem
tam. (Prichádza na scénu.) Synu môj, daj
nám pokoj!
Kto mečom zachádza, mečom aj zahynie. Ak neodídeš, zavolám policajtov.
DON ŠAJN: (Vytasí meč.) Čo?! Na
mňa policajtov?! Tu máš! (Prebodne Dona Aveneza)
DON AVENEZ: (Spadne na kolená
a umiera.) Don Šajn! Čo si to urobil, že si ma o život pripravil?
Ako duch ťa budem strašiť a pokoja ti nedám! (Padá na zem.) Preklínam ťa!
DON ŠAJN: Chachachá, mňa chceš preklínať? Ja na duchov neverím. Ja mám
teraz peniaze. S Gašparkom založíme
zbojnícku bandu a budeme kradnúť. Poď, Gašpar, ideme do sveta!
Druhé dejstvo, Les
UNUS: Tridsať rokov žijem v tomto lese a som som vegetarián. Jem
iba korienky a pijem vodu z potoka. Počul som, že po lese chodia
dvaja rytieri, ktorí kradnú a zabíjajú.
DON ŠAJN: (Mimo scény.) Gašpar, pohľadaj
nejakú krčmu!
GAŠPARKO: (Príde na scénu) Pane, kde nájdem v lese krcmu? Tu je
strom, tu je ďalsí strom, a tu… (Zbadá
pustovníka.) Jáááj! Pane, pane, pane! Tam je jeden s takou dlhou
bradou a chce ma zjesť!
DON ŠAJN: Nie, to bude pustovník. (Príde na scénu)
DON ŠAJN: Pustovník, požičaj mi šaty, ja ti za to zaplatím.
UNUS: No keď to musí byť, tak poďte do mojej jaskyne. (Odídu a po chvíli sa Don
Šajn vráti).
GAŠPARKO: Pane a kde je pustovník?
DON ŠAJN: Ja som ho zabil, aby nás nevyzradil. Poď, ideme šťastie hľadať!
A ty skús nájsť studničku aby som sa vody napil (Odíde).
GAŠPARKO: (Tiež odchádza, ale zbadá smrtku) Pane pomóc, tu je taký
suchár vysusený.
DON ŠAJN: (Mimo scény) Gašpar, choď a spýtaj sa ho, kto je
a čo chce!
GAŠPARKO: Ty, anorektik, ty suchár vysusený, kto si ty?
SMRTKA: Ja som duch Dona Aveneza.
GAŠPARKO: Pane, pane, máte tu rodinu, prisiel vás svokor!
DON ŠAJN: Čo? (Prichádza na scénu.)
Aha, už ťa poznávam. Don Avenez, povedz mi, čo mi pokoja nedáš? Keby si bol
živý, tak deväť ráz do teba meč vrazím!
SMRTKA: Ja som ťa prišiel pozvať na pokánie. Ak sa nechceš dať na pokánie,
tak mi podaj tvoju pravú ruku, lebo inak strašiť ťa budem a pokoja ti nedám!
DON ŠAJN: Daj mi pokoj, tu je moja pravá ruka! (Podáva mu pravú ruku.)
SMRTKA: (Chytí ho za ruku.)
DON ŠAJN: Pusti ma! Páliš ako oheň!
SMRTKA: Teraz choď, ja prídem o polnoci a pozvem ťa k sebe na
cintorín na hostinu. (Odletí.) Uóóó!
DON ŠAJN: Joj, Gašpar, zostalo mi nejako zle musím si ísť oddýchnuť, poďme.
(Odchádzajú.)
Tretie dejstvo, Krčma
DON ŠAJN: (Sedí na lavici a spí.
Hodiny odbíjajú desať.) Chŕŕŕ!
ČERT: (Priletí k Donovi Šajnovi
a šepká mu niečo do ucha.)
DON ŠAJN: (Prebudí sa preľaknutý.)
Čo to bolo?! Gašpar, poď sem!
GAŠPARKO: (Rýchlo pribehne) Co je, pane?
DON ŠAJN: Gašparko, snívalo sa mi, že tu bol čert. Musím si ísť ľahnúť
a ty ma budeš strážiť. (Odíde)
GAŠPARKO: A co som ja vás strázny pes? (Bijú
hodiny.) Aha, jedenásť hodín. Tak to musím zaspievať:
Odbila jedenásta hódinááá,
chváľ každý duch Hospodina!
Ochraňujte svetlo, oheeeeň,
aby nebol ľuďom škodeeeen!
ČERT: (Preletí cez izbu.) Bŕŕŕ!
GAŠPARKO: (Ujde preč.Mimo scénu.)
Jáááj! Pane, pane! Tu bol taký cierny, chlpatý cert. Ja sa bojím!
DON ŠAJN: (Mimo scény.) Tak
zavolaj toho sedliaka Mateja Škrholu čo na dvore drevo rúbe!
GAŠPARKO: To mózem skúsiť. (Vráti sa
späť.) Hej, Skrhola, poďte sem na chvílocku!
ŠKRHOLA: (Prichádza.)
GAŠPARKO: Pocúvajte Matej! Bojíte sa?
ŠKRHOLA: Ja sa nebojím ničoho!
GAŠPARKO: Tak tu budete strážiť môjho pána. On vám zaplatí.
ŠKRHOLA: No dobre, budem strážiť. Veď ja som starý vojak.
GAŠPARKO: (Odíde.)
ŠKRHOLA: (Pochoduje hore-dolu po
izbe.) Vpravo vbok! Raz, dva, raz,
dva, vľavo vbok! A čo ja tu budem chodiť? Ja si tu sadnem
a budem sedieť. (Bijú hodiny.) Aha,
veď bije polnoc!
ČERT: (Preletí cez scénu a vrazí
do Škrholu.) Bŕŕŕ!
ŠKRHOLA: Čo to bolo? Poď sem ešte raz!
ČERT: (Znovu preletí cez izbu.)
Bŕŕŕ!
ŠKRHOLA: (Bije čerta) Tu máš! Bolo ti to treba?
SMRTKA: (Priletí, vezme Škrholu do
náručia a začne sa s ním vznášať nad zemou.)
ŠKRHOLA: A toto je zase čo? Hí! Pomóc! (Smrtka
ho pustí a Škrhola spadne mŕtvy na zem.Potom odletí)
DON ŠAJN: (Mimo scény.) Čo je to?
Pustite ma vy pekelné bytosti!
ČERTA a SMRTKA: (Priletia na scénu
a držia nad zemou Dona Šajna.)
DON ŠAJN: Ja už budem dobrý! Ja sa budem modliť!
SMRTKA: Neskoro, neskoro Don Šajn! Otvor sa, brána pekelná!
ČERT a SMRTKA: (Spolu so smrtkou odnášajú Dona Šajna.) Bŕŕŕ! (Bengálsky oheň)
Scénické pásmo prezentujúce dianie na Radvanskom jarmoku. Handliar, šuster, pernikár, či lacný Jožko ponúkajú svoj tovar na predaj a trhovníkov, kupcov, domácich aj cezpoľných láka kolotoč i strelnica. Jarmočníkov taktiež poteší Gašparkove a Škrholove divadlo s Donom Šajnom podľa Tóna Anderleho, legendárneho bábkara z Radvane. Na záver jarmoku nechýbajú mládenci, ktorí majú právo vareškou dievky „potľapkať“. (20 min)
Pesničky a textíky:
Bubeník: (malý bubon s paličkami, skrútený papier s oznamom)
Bubeník:
Bumbarasa, bumbarasa, bum, bum, bum! Počúvajte občania, horní, dolní, prostrední aj cezpoľní! Dáva sa na všeobecnú známosť, že sa v septembri na deň narodenia panny Márie bude konať v Radvani jarmok. Fajčenie na jarmoku je zakázané. Kto sa fajčiť prichytí, fajka sa mu vychytí a strčí sa mu do… vody a fajčiť sa nebude a bude! Kmínom, opilcom a bitkárom sa vstup na jarmok zakazuje! Punktum!!!
Dievča:
Kupci a kramárky, v hostincoch krčmárky, nesmú dlho spávať! Však ráno – ránečko, keď vyjde slniečko, musia hore vstávať. Musia hora vstávať, tovar si hotovať, a zajtra v Radvani budú ho predávať!
Príchod jarmočníkov: (stánky a väčšina rekvizít ktoré budú v programe)
Spev (leitmotív):
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj koláče máme, aj si zajedáme, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj varešky máme – po zadkoch si dáme, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Trhovníci ponúkajú tovar:
Deti sa prechádzajú pomedzi stánky, obdivujú a prezerajú si tovar, trhovníci sa prekrikujú čo kto ponúka (dám rozpis textov pre trhovníkov).
Lacný Jožko: (pultík zavesený na pleciach, visia z neho stužky. Klobúk, za klobúkom má špendlíky s farebnými hlavičkami, zicherky, poprišívané gombíky)
Lacný Jožko:
Jožko lacný všetko má, za korunku všetko dá. Za korunky, za haliere, Lacný Jožko aj groš berie. Kúpte si stužtičky, mašličky, vidličky, lyžičky, aj toho korenia, od brucha bolenia! Kupujte, ženičky, kupujte cverničky, ihly, limonádu, na fúzy pomádu!
deti sa zhŕknu okolo Lacného Jožka, pozerajú čo všetko má na pultíku, jeden chlapec si vyberie šatku, rozprestrie ju, deti ju obzerajú, potom si rozkáže Ručníčkový tanec.
Chlapec:
Ručníčkový!
tancuje
Kde ju máš? Tu, tu, tu! Čo hľadáš? Tú kľuku. Na polici, v bielom hrnci, pod pokrievkou prikrytú.
Chlapec: Anča, to je pre teba! (podáva šatku dievčaťu)
Deti: Frajeri frajeri…!
Anička: Čo závidíte, radšej si zatancujme! (tancujú tanečnú hru so šatkou)
Odtrhla sa skala, spadla do Dunaja. Preveď ma má milá, preveď ma má milá, kým je voda malá.
Ja by ťa previedla keby bola väčšia. Ale že som neni, ale že som neni, tvoja najmilejšia.
Šuster:
Kúpte si ženičky, čižmičky, črievičky, z hovädzej kožičky aj z drahého kordovánu, zmeriame nožičky na nové papučky aj na krpce vybíjané, nebojte sa, málo dáte za ne!
Dievča: Pán šuster, ja by som si chcela čižmy kúpiť. Šuster: Nech sa páči, ráčte skúsiť! Dievča: (obúva si čižmu) Deti: Tlačí? Dievča: Netlačí! Deti: Poskáč si! (dievča skáče na jednej nohe) Teraz tlačí? Dievča: Tlačí! Deti: Dole s ňou! (začnú jej sťahovať čižmu ako keď dedko ťahá repu, nakoniec ju vyzujú a všetci v rade spadnú na zem) Dievča: Pán šuster, nechcem ja vaše čižmy, veď by mi nohy do krvi zodrali!!!
Spev (leitmotív):
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj koláče máme, aj si zajedáme, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj varešky máme – po zadkoch si dáme, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Konský handliar: (dvaja chlapci robia masku koňa)
Chlapec: Sváko, čo stojí ten kôň? Handliar: No už dosť dlho ležal, tak teraz stojí. Chlapec: Ja sa nepýtam prečo stojí, ale koľko stojí! Handliar: Čo ja viem? Také dve hodiny už stojí. Chlapec: Sváko a za čo by ste dali toho koňa? Handliar: Za päť zlatých! Chlapec: Dám vám dve zlatky! Handliar: Čože? Pozri sa, aký je šikovný! Fuchso, poskáč! (kôň skáče) Fuchso, teraz na dvoch nohách! (kôň skáče na dvoch nohách); Fuchso, sadni! (kôň si sadne); Fuchso, zapískaj! (kôň zapíska). Fuchso a teraz tancuj! (deti začnú tancovať a kôň tiež).
spev a tanec:
Či by dala, či nedala, koníkovi ovsa? Ej, dala, dala, môj milý neboj sa!
Či by dala, či nedala koníkovi obroku? Ej, dala, dala a môj milý do skoku!
Chlapec: Dobre teda, dám vám tri! Handliar: Platí! A zlatku za to, že je to kobyla! (pľacnú si, handliar rýchlo ujde, chlapec si obzerá koňa, hladká ho, potľapkáva, zrazu sa kôň zamotá a spadne mŕtvy na zem). Dievča: Človek hlúpi – nevidí a kúpi! Chlapec: Aký pán, taký krám, aj takého koňa mám!
Detvanec:
(na scénu prichádza pripitý Detvanec)
spev:
Keď som išiel z jarmoku, od boku do boku, videl som si frajerôčku v obloku.
Ona sa ma spytuje, čo ti je, čo ti je? ……………..
Chlapec: Ujčok, prečo vy detvanci máte také krátke košele? Detvanec: A čo ja viem? Hádam mali mál súkna na košele. Chlapec: Ale ja to viem! Keď detvanci prišli na jarmok, tak vždy niečo potiahli. No a to čo ukradli, to si schovali za košeľu. A tak im páni nariadili košele odstrihnúť! (detvanec sa rozbehne za chlapcom ktorý pred ním utečie)
Zeleninárky:
Zeleninárka 1: Kúpte si zeleninku z Dolniakov! Mrkva, zeler, petržlen, zemiaky aj ostrý chren!
Zeleninárka 2: Stále mám kaleráb, sladkú kvaku, jeden zeler, i tie zvyšné cvikli.
Zeleninárka 3: Nech sa páči cibuľa, čo mladým choroby vydúra. Starší budete mladší, mladší budete krajší. Nech sa páči!
Chlapec spieva: (preberá sa v zelenine)
Mav som milú peknú hábu, srdce mala z kalerábu. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, z kalerábu.
Nožťok z cvikly, jazyk z chrenu, a žalúdok z petržlenu. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, z petržlenu.
Ľíčka mala z bielej repy, nohy z hlúbov ako cepy. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, ako cepy.
Oči z hrachu, zuby z bôbu, rád som hu mav až do hrobu. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, až do hrobu.
Táto pekná moja milá, v polievke sa utopila. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, utopila.
Prikryli ju v hrobe skálím, a ja podnes za ňou žialim. Trenčín, Trnava, ruža voňavá, za ňou žialim.
Bábkar: (bábkové divadlo v maringotke)
Bábkar: Haló, haló, veľavážené publikum! Pricestovalo k vám Škrholove a Gašparove divadlo. Neomeškajte ho navštíviť! Zdrží sa tu len krátky čas. Uvidíte čo ste ešte nevideli, počujete čo ste ešte nepočuli. Predvediem vám drevené bábky, čo sa sťa živé persóny pohybovať budú. Ráčte vstúpiť, vstup je voľný – až po pokladňu! Dnes vám zahráme strašnú tragédiu o nezdárnom synovi Donovi šajnovi, ktorý otcovi v kockách, kartách celý majetok premrhal. Keď to videla jeho chorá matka, v okamihu skonala. V súboji o majetok mečom prebodol aj svojho otca za ktorým stála jeho sestra a aj ona jednou ranou na zem mŕtva padla. (zazvoní na zvonec, otvorí sa opona a začína hra. Deti sa usadia pred divadlom).
Čert: Bŕŕŕ, Don šajn, čo si to urobil, že si tvojich blízkych o život pripravil? Pôjdeš so mnou do pekla! Don Šajn: Čo? Ja do pekla nepôjdem! Ja som veľký gavalier, ja mám teraz po rodičoch kopu zlata, peňazí, šperkov. Ja budem teraz chodiť po svete a machra strúhať, ja sa ťa nebojím! Smrtka: Don šajn, čo si to urobil, že si svojich najbližších o život pripravil? Otvor sa brána pekelná, Don Šajn tam už ide! (čert a smrtka vezmú Dona Šajna do pekla) Gašparko: A kto mi teraz zaplatí za moju sluzbu? Idem ja radsej k svojej zenicke Zabinke. Tramtam, tamtam, tramtam, tamtam…. (opona)
Deti tlieskajú, otočia sa k divákom a spievajú: Sedí si Gašparko v krčme, v krátkych nohavičkách, má na nose okuliare, slivovičku v líčkach.
Kolotoče a hojdačky:
Chlapec:
A už sa to točí, už sa to roztáča, sadni na kolotoč, budeš ako vtáča! Keď nie na kolotoč, aspoň na hojdačku, keď nemáš korunu, pohľadaj vo vačku!
(deti posadia handrové bábiky na reťazový kolotoč, malé dieťa sa hojdá na visutej hojdačke)
muzika hrá ako podmaz Akoby nám nebolo na jarmoku veselo
Strelnica:
Komediant: Nech sa páči, jedna rana za korunu, päť rán za tri. Vystreľte si ružičku, balón, lebo opičku! Chlapec: Zuzka poď, vystrelím ti ružu! Zuzka: Ty, veď na jedno oko nevidíš a na druhé si slepý! Chlapec: No len sa pozeraj! (cieli, potom vystrelí – komediant mu podáva ružu z krepového papiera) Zuzka: Jano, ty si ozaj ostrostrelec. Aká je krásna! (rozkáže si)
spev a tanec:
Ruža som ja ruža, pokiaľ nemám muža, keď budem mať muža, spadne zo mňa ruža.
Kvietok som ja, kvietok, pokiaľ nemám dietok, keď budem mať dietok, spadne zo mňa kvietok.
Fijala, fijala, bodaj sa prijala, aby ma moja mať na jeseň vydala.
Nevydám, nevydám, nevydám sa ešte, bola by som blázon, keď ma nikto nechce.
Pernikár:
i>Dievča:
Povedali pernikári, že Janíka čerti vzali. Nevzali ho, tu sa tára, po dedine perie pára!
Pernikár:
Medovníky, perníčky, kupujte si ženičky! So zrkadlom srdiečka, bábiky aj koníčka!
Chlapec: Pernikár pečie perník, pernikár perník predáva! (strčí si perník za košeľu a ujde preč)
Pernikár: Chytajte kmína, chytajte zlodeja!
Policajt: (privedie chlapca za ucho) Kúpil si si perník, len si zabudol zaplatiť!
Chlapec: Ja som si ho kúpil.
Policajt: Kúpil – za päť prstov, šiestu dlaň, ty lotor.
Dievča: Tam v Radvani na rínku, niže pernikára, pobili sa pre perník, išli pred richtára!
Dievčatá: (tancujú koleso a spievajú)
Trenčiansky pernikár tri pekné dcéry má, ach bože, prebože, komu ich vychová.
Chová ich on, chová, Turku – pohanovi, Turku pohanovi aj nepriateľovi.
Pribiehajú chlapci s drevenými vareškami, začínajú naháňať dievčatá, tie výskajú, nakoniec sa dajú do párov a tancujú – finále.
Spev (leitmotív):
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj koláče máme, aj si zajedáme, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj vínečko máme, aj si popíjame,/limonádu máme aj si popíjame, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Akoby nám nebolo na jarmoku veselo? Aj varešky máme – po zadkoch si dáme, akoby nám nebolo na jarmoku veselo?
Z učiteľov si predsa treba robiť posmech. (10 min)
Video:
Pesničky a textíky:
SLOVENČINA
DETI: Aha, Vinco ide!
D1: Vinco, zasa si bol po škole?
VINCO: Áno.
D2: A čo si nevedel?
VINCO: Aké i sa píše v slove burgyňa.
D3: Tvrdé, to si nevedel?
VINCO: Ale keď ja ani neviem, čo je to burgyňa.
D1: No predsa repa…
D2: Ale cukrová repa…
D3: Alebo aj cvikla!
MUDRÁK: Alebo aj Beta vulgaris, alebo aj Beta altissima!
DETI: Nemudruj, ty mudrák!
UČITEĽKA: ( Možno môže zazvoniť. ) No vidím, že potrebujete hodinu slovenčiny.
DETI: Čo?
UČITEĽKA: Sadnúť!!! Tak deti a teraz mi povedzte:
Štyriadvadsať panien po svete chodilo a zo sprostých múdrych robilo.
Čo je to?
DETI: Abeceda!
MUDRÁK: No ale to nie je celkom dvadsaťštyri, čo také ,,Q“?
DETI: Nemudruj, ty mudrák!
UČITEĽKA: Dobre, uhádli ste, nie ste sprostí.
A čo má Adam na predku a čo Eva na zadku?
D1: Ja viem! ( Pošepne niečo učiteľke do ucha, evidentne je to prasačina, učiteľka ho chytí za ucho a dotiahne ho späť na jeho miesto, aby si sadol. )
UČITEĽKA: No predsa písmeno ,,A“.
D2: ( Postaví sa a začne spievať .)
Šuchalo sa Á, po lavici BÉ, zadrelo mu CÉ do papulice!
DETI: ( Opakujú, postavia sa a poskakujú v priestore )
Šuchalo sa Á, po lavici BÉ, zadrelo mu CÉ do papulice!
Lalalalalá, lalalalalá, lalalalalá, lalalalala…
MATEMATIKA
UČITEĽ: ( Zazvoní a prútom – ako trstenicou začne deti obháňať, aby si znovu sadli. )
Počkať, počkať, ešte máme počty!
UČITEĽ: Posadať! ( Deti si znovu posadajú. ) Kto mi napíše tisíc bez nuly?
DETI: To sa nedá.
MUDRÁK: Pán učiteľ, to sa naozaj nedá.
DETI: Nemudruj, ty mudrák!
D1: Ja, ja, ja! ( napíše na tabuľku kriedou ,,TISÍC“ a podá to učiteľovi. Ten to ukáže deťom, aj do hľadiska. )Výborne Bošeľa, píšem ti jednotku.
D1: ( To čo napísalo TISÍC. Kmudrákovi ) Teraz mudruj, ty mudrák!
UČITEĽ: A teraz rátajte!
Koľko stojí 10 kilo hrušiek, keď jedna hruška stojí v šírom poli!
DETI: ( Počítajú usilovne na prstoch, zostane úplne ticho. Malé dieťa – prváčik príde k učiteľovi. )
D(prváčik): Ale to sme sa ešte neučili.
UČITEĽ: A čo ste sa učili?
D(prváčik): Rátať do desať.
UČITEĽ: Tak rátaj!
D(prváčik): ( Počíta, ale zároveň ukazuje na deti ako vyčítanku. )
Jedon, dva – to som ja,
jedon, tri – to si ty,
jedon, štyri – to sú čviri,
jedon, päť – ten pev,
jedon, šešť – ten šev,
jedon, sedem – ten sedev,
jedon, osem – ten kosev,
jedon, deväť – ten delev
jedon, desať – ten kresav…
D2: ( Väčšie dieťa dokončí vyčítanku a dotkne sa malého aby začínalo na naháňačku.)
Jedon, jedon, jedenásť a ty Janko chytaj nás!
DETI: ( Hrajú sa na naháňačku. )
MAĎARČINA
UČITEĽKA: ( Začne zvoniť. Kričí na deti, naháňa ich, aby sa utíšili. ) Ďerekek, viďaz, ďerekek!!! No megajčák te gazember! Ticho!!!
DETI: ( Posadajú si znovu ako v škole.)
UČITEĽKA: ďerekek a maďarúl besílny. Kičit kišasoň Ujházy!
D1-7: Garaš-groš, tertu-voš,
ďerťa-svíce, tőbb je více,
hampu-popel, takoň-sopel,
trd je koleno, tuškó poleno,
biskup-pupok, tét je skutok,
tehén-krava, fu je tráva,
ful je ucho, aháš brucho,
edeneš-rovno, sar je hovno,
astal-stôl, őkőr-vôl,
kőrőm-necheť, rond je vecheť,
ajtó-dvere, sarik-sere,
merlég-važka, nehéz-ťažká,
borjú-teľa, ing-košeľa,
liba-hus, falat-kus.
UČITEĽKA: Naďon jó, ale polovicu nemtudom. ( Do hľadiska.) Ale sú hlúpi tí Slováci! Už som medzi nimi desať rokov a stále nemtudom! ( Odíde.)
HUDOBNÁ
Prichádza druhý poškolák.
DETI: Ferko, aj ty si bol po škole?
FERKO: Áno, nechcel som spievať.
D1: Ale veď ty vieš pekne spievať.
FERKO: Ja viem, ale s Ančou Barákovou?
D1: A so mnou si zaspievaš?
FERKO: Po nábreží, koník beží, koník vraný…
FERKO+D1: Skadiaľ že si šuhajíček maľovaný?
D: Skadiaľ som, stadiaľ som, slovenského rodu som, duša moja.
D: (na pomaly prichádzajúcich muzikantov) Vy kde ste boli?
M: My sme nacvičovali s pánom učiteľom Urbánkom.
D: Tak nám niečo zahrajte!
M: No určite!… A čo by ste chceli?
D2: Tlieskanú!
1. Radili sa dedko s babkou, že si kúpia sánky
že sa budú sánkovati až po Novie Zámky.
Trálalala, trálalala, trálalala, trálalala
Lálá….
2. Ide Turek od Šaštína šabla sa mu blíska
staré baby utekajú handrlák im píska
Trálalala, trálalala, trálalala, trálalala
Lálá….
3. Náš tatíček dobrý otec narezali húlek
aby sme sa nelakali až poletí Turek
Trálalala, trálalala, trálalala, trálalala
Lálá….
1. Na Bílej hore sedláček ore
má peknú cerušku, daj mi ju Bože.
2. Na Bílej hore sedláček ore
vyoráva zelinečku, daj mi ju Bože.
3. Zelinka mladá, kebych ťa mala
veru bych si šuhajíčka vyčarovala.
1. Šla Židofka kolo duba
hanbila sa, že je hrubá.
Žid sa smál, až plakal.
2. Šla Židofka kolo lesa
hanbila sa, že je bosá.
Žid sa smál, až plakal.
3. Šla Židofka kolo krámu
nakúpila marcipánu.
Žid sa smál, až plakal.
1. A tá polka, kozipolka, tá sa pekne tancuje,
kto ju nevie, nerozumie, nach sa do nej neberie.
2. Dala som si do Prešporka rukavičke štrikovať,
aby som sa naučila kozipolku tancovať.
3. Kozipolka pekný tanec, včera som tancovala,
tak ma chlapci vystískali, ostala som boľavá.
4. Jedna cesta do Zvolena a druhá je do Levíc,
moja mamka sukne nemá a ja nemám nohavíc.
