Verbovačka, asentírka a execírka z rôznych období a regiónov Slovenska, alebo chalani sa hrajú na vojakov (15 min).

Pesničky a textíky:

Vykrikovačky na úvod:

1: Hej, dajte nám ju naspäť!

2. Figu borovú dostanete naspäť!

1: Ale to je naša lopta!

2: Teraz je už naša!

1: Nedáte?

2: Nedáme!

1: Nedáte?

2: Nedáme!

1:

V hornom konci kalafúzi,

majú hovno na motúzi.

Mysleli si že majú pečenú hus

a to bolo hovna kus.

2:

V dolnom konci sviňa divá,

sto somárov porodila.

Aha! Tu sú!

chlapci sa začnú klbčiť (biť). Príde starší chlapec drží malého a kričí:

– Chcete sa biť?

– Tak potom ako vojaci!

Bubeník: (prinášajú kufor + vozík, kde majú šable, pušky, palice, vojenskú čiapku, uniformu, medaile…)

Búcha, búcha bubeník,

búcha na bubon

vykrikuje na chlapcov:

chlapci poďte von!

Zahráme sa na vojakov,

dosť je pušiek aj bodákov.

Tramtatá, tramtatá,

tramta, ramta, ramtatá!

Malí chlapci:

Prichádzajú malí chalani s papierovými čapicami a mečmi:

My sme smelí vojaci, šable flinty máme.

Mlieku, chlebu, pečienke pokoja nedáme.

Zajacov sa nebojíme, vrabcov rozplašíme

a kto sa nás nebojí, tomu pokoj dáme.

Veľkí chlapci:

(velkí chlapci, zoberú si klobúky a meče (červené) – tancujú klobucky tanec, variácie na šabľovačku)

(malí chlapci, zoberú si z kufra gazdovský klobúk a gazdovský lajbel, oblečú kapitána a ten si rozkáže – spev + tanec)

Rozkaz:  A teraz mne zahraj. Verbunk!

Verbunk z Horných Plachtiniec:

1./:Na tom hrade, hradnom dome strehali tam vláske moje:/

/:Môj kamarát nebuď blazen, nehádž moje vláske na zem:/

2./:Moje vláske striebro, zlato, nestoja tí páni za to:/

/:Páni, páni, radní páni, načo ste ma odobrali.:/

3./:Odobrali za vojáčka, že nebudem za sedliačka:/

/:Že nebudem trávu kosiť, ale budem šabľu nosiť.:/

(velkí chlapci – zo svojho kufra vyberú východniarsky klobúk a lajbel, oblečú ho svojmu kapitánovi – tanec, po Kamenici nasleduje pesnička Idze verbunk idze Fintice (spev + tanec)

Verbunk Kamenica nad Cirochou:

Ide verbunk ide, hore Košicami,

zverbuj sa šuhajko s čiernima očami.

Asentírka – odvedený (tauglich):

• No, keď sme vás už zverbovali, tak pôjdete na asentírku.
• A kto bude kapitán a kto bude doktor?
• Ja budem kapitán, môj starký bojoval na Pijave.
• Na Pijave, na Pijave… napodobňuje ironicky pitie
• Ale môj starký bol pri ajnunzibcich infanťeri regimente!
• znovu ironicky Nó, celý týždeň.
• Tak ja budem doktor! jeden chlapec sa dá štvornožky na zem, druhý si za neho kľakne a bude napodobňovať písanie na úradníckom stole
• Pisár, píš! Nech pristúpi Ďuro Nebojsa! príde chlapec pred komisiu a celý sa trasie. Čo sa tak trasieš?
• Jja, sa bbojím, vo-vo-vojny!
• Neboj sa, Nebojsa, ani vo vojne všetkých nepobijú! A keď áno, bez jedného vojaka vojna bude! Odvedený!!! Ďalší!
• príde chlapec ktorý imituje hluchého Ako sa voláš? tvári sa, že je hluchý a gestikuluje, že nepočuje Ako sa voláš?
• No keď je hluchý, tak ho dáme zastreliť!
• Nie, nie, nestrieľajte!!!
• Ty švindler! Odvedený! Ďalší! A tebe je čo?
• Pán kapitán, ja mám jednu ruku kratšiu.
• Ukáž! prichádza chlapec, ktorý má schovanú ruku a voľný rukáv ako by bol bez ruky
• Nó, to je vážna diagnóza. To by si ani pušku v ruke neudržal.
• Oslobodený.
• pripochoduje chlapec a zasalutuje A ty tu čo chceš?
• Ja chcem ísť na vojnu!
• A si v poriadku?
• Áno, pán kapitán!
• Odvedený! Pisár, punktum. Balíme.

Odvedený na execírku (cvičisko, buzer plac)

Pesnička Kostolište:

1.Ach, bože, prebože, co já robit mám,

ked já zajtra ráno mašírovat mám,

prez to turecké pole, prez to turecké pole,

tam sa my, tam sa my,

s Turkem zejdeme.

2.A ten náš pán cisár na koňi sedzí,

s jeho velkým vojskem vyrukovaný.

Holá, chuapci, holá, marš! Berte kvere, patrontáš,

Bráňte sa, dzeci mé, napomínam vás.

Kapitán: Vojaci, vykonajte prieskum! (urobia vežu a prieskumník imituje pozeranie cez ďalekohľad)

– Veža čo vidíš?

– Nič!

– A nepriateľ?

– Je tam! (ukáže do ľava – všetci vojaci v zákopoch namieria zbrane do ľava)

– A tam! (ukáže do prava – všetci vojaci v zákopoch namieria zbrane do prava)

– Tak kde vlastne je?

– Ale hlavne tam! (ukáže do stredu – všetci vojaci v zákopoch namieria zbrane do stredu)

– Vojaci, nabiť, namieriť, páľ! (ratatatata…..)

– Halt!

– A teraz granáty! (hodia granáty)

– jeden chlapec sa postaví s granátom, odistí ho a ráta: Jeden, dva, tri… chlapci na neho kričia Hádž!!!

– Halt! Paľbu zastaviť!

– Vojaci vyhrali sme! Hip, hip, Hurá! Hip, hip, Hurá! Hip, hip, Hurá!

– Vojaci zoradiť! Začne hrať muzika „Zavčas rána na svitaní“

– Pochodom vchod! všetci začnú pochodovať a spievať, na novú melódiu si začne každý tancovať čo chce, refrén znovu zaspievajú a odchádzajú, kapitán zasalutuje a odpochoduje.

Zavčas rána na svitaní vyšla jasná hviezdička,

prišla za mnou do kasární tá moja frajerôčka,

prišla za mnou do kasární, hej stala si tam k mej posteli,

vstávaj hore vojak mladý, milá pri tebe stojí.

KONIEC